Digitálna identita pozostáva z celku digitálnych stôp. Fotky, komentáre aj lajky, ktoré posielame či prijímame, budujú naše online ja a formujú našu reputáciu. Ako kurátori múzeí o samých sebe každodenne rozhodujeme, ktoré kúsky z nás sa stanú exponátmi a ktoré si necháme v súkromí. Vplývajú na nás pritom rôzne faktory.

Kurátorstvo digitálneho ja

Ľudia majú napríklad tendenciu ukazovať skôr prvky zodpovedajúce ich ideálnej, než reálnej predstave “ja”. Poháňa ich túžba po uznaní, ale aj podvedomá potreba kontrolovať, ako ich vnímajú druhí, a ako vnímajú sami seba. Online identita je tak často pokusom o rovnováhu medzi tým, kým sme, a kým by sme chceli byť. 

Fardouly a Vartanian (2016) zistili, že časté používanie vizuálnych platforiem (Instagram, Snapchat) zvyšuje nespokojnosť s vlastným telom a životom – práve preto, že digitálny priestor podporuje ideálne ja.

Vzhliadame k našim vzorom a porovnávame sa s nimi. Stávame sa tak súčasťou bludného kruhu, pretože opakované vystavovanie sa “vylepšeným” identitám iných vedie k deformácii vnímania seba. Podľa Reinecke a Trepte (2014) dlhodobé predstieranie falošnej identity online zvyšuje psychologickú záťaž – čím väčší je rozpor medzi skutočným a digitálnym ja, tým väčší je negatívny dopad na duševnú pohodu.

Okrem toho majú na charakter sebaodhalenia vplyv aj samotné platformy a ich používateľské normy. Na LinkedIne sa očakáva profesionálny tón, na Instagrame vizuálna estetika a na Reddite či Discorde často vládne anonymita. Každý priestor formuje inú verziu nášho „ja“.

Dve tváre anonymity

Výskum Zloteanu a kol. (2018) naznačuje, že aj v digitálnom prostredí sa riadime logikou sociálnej reputácie. Na platformách, kde je identita spojená s menom a hodnotením, si budujeme „digitálny kredit“ – snažíme sa pôsobiť dôveryhodne, konzistentne, profesionálne. Naopak, tam, kde môžeme ostať anonymní, vzniká priestor na experimentovanie, úprimnosť, ale aj na zneužitie.

Squicciarini a Griffin (2012) zároveň odpozorovali, že ak priatelia používateľa zdieľajú určité informácie, používateľ je viac naklonený zverejňovať ich tiež, pretože vníma, že to je v jeho sociálnom kruhu normálne.

Anonymita poskytuje živnú pôdu pre trolling, dezinformácie, či obťažovanie, vo väčšine prípadov bez následkov. Ide pritom o takzvaný disinhibičný efekt, ktorý ničí zábrany, oslabuje schopnosť empatie a spôsobuje oslabenie pocitu zodpovednosti. Anonymita môže tiež podporovať polarizáciu a radikalizáciu, keďže extrémne názory získavajú viac pozornosti a odporu netreba čeliť priamo (Kim, Ellithorpe, Burt, 2023).

Napriek tomu má anonymita aj svoju svetlú stránku. Štúdia Mathew a kol. (2018) analyzovala viac ako päť miliónov príspevkov na platforme Quora (virtuálne diskusné fórum) a zistila, že anonymné otázky sa častejšie týkali zraniteľných, osobných, intímnych tém – depresie, sexuality, rodinných problémov či identity. Naopak, príspevky pod vlastným menom boli skôr vecné, neutrálne a spoločensky „bezpečné“.

Z toho vyplýva, že autenticita sa niekedy rodí práve tam, kde sme chránení anonymitou. Možnosť skryť svoje meno nám dáva slobodu hovoriť ťažkú pravdu bez obáv, že za ňu budeme odsudzovaní. Anonymita sa tak stáva paradoxne nástrojom úprimnosti – umožňuje byť sám sebou tam, kde by otvorenosť mohla bolieť.

Pseudonymita: identita s maskou

Medzi plnou anonymitou a úplnou transparentnosťou existuje zlatá stredná cesta známa pod pojmom pseudonymita. Ako naznačuje Van der Nagel (2015), pseudonymný účet paradoxne umožňuje budovať stabilnú a autentickú identitu pod rúškom kamufláže. Umožňuje experimentovať, ale aj niesť zodpovednosť. Spája bezpečie anonymity, možnosť sebavyjadrenia a dôveryhodnosť verejnej identity. V prostredí, kde sa každý status, komentár či názor môže stať terčom posudzovania, sa maska stáva formou sebazáchovy.

Z výskumov o digitálnej identite (Zloteanu et al., 2018; Mathew et al., 2018) vyplýva, že práve schopnosť vedome narábať s vlastnou online identitou je kľúčová digitálna zručnosť budúcnosti. Nejde len o ochranu súkromia, ale aj o pochopenie, ako naša prítomnosť v online prostredí ovplyvňuje iných.

Ovládanie vlastnej identity v digitálnom veku

Zaujíma vás, ako vaša digitálna identita ovplyvňuje, čo zažívate online a aké má dopady na offline svet? Projekt DigiCity vám pomôže zorientovať sa v zložitostiach spravovania vašej digitálnej prítomnosti bezpečne a s istotou. Vďaka materiálom DigiCity sa naučíte, ako sa vyhnúť rizikám vyplývajúcich z anonymity a pseudonymity, čo vám umožní robiť rozumné a informované rozhodnutia a chrániť sa v digitálnom svete. Nebuďte len pasívnym používateľom, buďte aktívnym, sebavedomým a zodpovedným digitálnym občanom!

Literatúra:

• Fardouly, J., & Vartanian, L. R. (2016). Social media and body image concerns: Current research and future directions. Current Opinion in Psychology, 9, 1–5. https://doi.org/10.1016/j.copsyc.2015.09.005
• Kim, J., Ellithorpe, M. E., & Burt, K. B. (2023). Online anonymity, disinhibition, and aggression: Examining the psychological mechanisms behind online misconduct. Computers in Human Behavior, 144, 107692. https://doi.org/10.1016/j.avb.2023.101856
• Mathew, B., Dutt, R., Goyal, P., & Mukherjee, A. (2018). Analyzing the impact of anonymity in online Q&A communities. Proceedings of the International AAAI Conference on Web and Social Media, 12(1), 360–369. https://doi.org/10.48550/arXiv.1811.07223
• Reinecke, L., & Trepte, S. (2014). The authenticity of self-presentation on the Internet: Negative effects of being discrepant from one’s real self. Computers in Human Behavior, 30, 95–103. https://doi.org/10.1016/j.chb.2013.07.030
• Squicciarini, A. C., & Griffin, C. (2012). An informed model of personal information release in social networking sites. arXiv preprint arXiv:1206.0981. https://arxiv.org/abs/1206.0981
• Van der Nagel, E. (2015). Anonymity, pseudonymity, and the agency of online identity: Examining the social practices of r/Gonewild. Feminist Media Studies, 15(2), 273–288. https://doi.org/10.1080/14680777.2014.887817
• Zloteanu, M., Harvey, N., Tuckett, D., & Livan, G. (2018). Digital identity: The effect of trust and reputation information on user judgement in the sharing economy. PLoS ONE, 13(12), e0209071. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0209071